Keď sa povie bakalárska práca, prvý výraz, ktorý mi napadne, je smiech. Nie preto, žeby jej písanie bolo také smiešne, ale išlo o moju tému. Smiech z vedeckého hľadiska. Ten, ktorý doslova lieči. Vymenovala som všetky jeho benefity a tak vážne som sa tým zaoberala, až sa mi z toho niekedy takmer chcelo plakať.
Skúsenosť, na ktorú sa nezabúda
Bolo to presne v duchu ľudovej múdrosti, ktorá tvrdí, že po smiechu býva plač. Myslela som si, že takúto ľahkú a dokonca zábavnú tému spracujem raz, dva. Opak bol pravdou. Relevantnej literatúry zas až tak veľa nebolo, priestor na prieskum tiež nebol príliš veľký. Nakoniec som sa v rámci neho zúčastnila návštevy zdravotných klaunov na detskom oddelení a bol to jeden z mojich najsilnejších zážitkov. Tam totiž vážnosť situácie bola viac ako nesporná, ale hneď po ich vstupe sa začal šíriť úsmev a dobrá nálada. Každý, kto tam bol, pochopil, že smiech lieči. Aj keď by to malo byť len na malú chvíľu. Niekedy to odpútanie od choroby pomôže viac ako kilogramy antibiotík. Spísala som to, obhájila, dostala najlepšie hodnotenie a poučila sa. Viac som ani dostať nemohla.